Od narodenia Adely Ostrolúckej, životnej lásky Ľudovíta Štúra, uplynie v nedeľu 31. marca 200 rokov.
"V našej kultúrnej pamäti figuruje príbeh ľúbostného vzťahu Adely
Ostrolúckej a Ľudovíta Štúra. Stopy jeho vzniku vedú ku konštruktu,
ktorý v roku 1928 publikovala (v texte ´Z intímneho života Štúrovho´ v
Letopise Živeny) literárna historička Helena Turcerová-Devečková.
Konštrukt sa opiera o rodinnú mytológiu v podaní Adelinho synovca
Mikuláša Ostrolúckeho. Príbeh spopularizoval Ľudo Zúbek v beletristickom
diele Jar Adely Ostrolúckej z roku 1957," povedal pre TASR Martin Braxatoris, samostatný vedecký pracovník Ústavu slovenskej literatúry Slovenskej akadémie vied (SAV).
Adela Ostrolúcka sa narodila 31. marca 1824 v dedine Ostrá Lúka v
zemianskej rodine zvolenského župana Mikuláša Ostrolúckeho a Alžbety,
rodenej Gosztonyiovej. Mikuláš Ostrolúcky zastával vysoké funkcie vo
Zvolenskej župe a v matke Alžbete mala najdôvernejšiu celoživotnú
priateľku.
Na svoju dobu bola Adela Ostrolúcka mimoriadne vzdelaná žena - dokonale
ovládala jazyk maďarský, nemecký, latinský, francúzsky a anglický.
Ľudovít Štúr, ktorý hovoril dvanástimi jazykmi, ju učil slovenčinu,
poľštinu a ruštinu - pod jeho vplyvom sa začala zaujímať o slovenskú
literatúru.
Neobyčajným nadaním vynikala aj v hudbe. Hodiny klavíra jej dával
popredný budapeštiansky hudobný skladateľ František Erkl, autor
maďarskej hymny. Zachovalo sa po nej 453 zväzkov notového materiálu z
rozličných európskych krajín, zväčša išlo o polky, valčíky, menuety a
štvorylky.
Pôvabná, múdra mladá žena bola navyše odvážna. Vystupovala na verejnosti
v dobe, keď ženy doma vychovávali deti a starali sa o domácnosť.
S Ľudovítom Štúrom sa zoznámila niekedy v lete roku 1846 u svojho strýka
Gustáva v Zemianskom Podhradí, kde bol mladší Štúrov brat Samuel
kaplánom. Vzdelaný Štúr si získal priazeň Adely i jej rodičov. Otec
Mikuláš stál v pozadí jeho zvolenia za poslanca mesta Zvolen do
Uhorského snemu v roku 1847.
"Ostrolúcki boli významnými podporovateľmi národného hnutia a so
Štúrom ich zbližovali politické a konfesionálne záujmy a zrejme aj
myšlienkové či osobné sympatie. Špecificky s Adelou spája Štúra to, že
jej dával hodiny slovenčiny, počas ktorých s ňou diskutoval aj o
národných otázkach, viedol s ňou korešpondenciu, v ktorej sa prejavila
ich ideová blízkosť. Vo svojich listoch ju pravidelne nechával
pozdravovať a po jej smrti jej venoval smútočnú báseň," uviedol Martin Braxatoris.
Adela Ostrolúcka zomrela nečakane vo Viedni na týfus 18. marca 1853 ako
28-ročná. Keď sa Štúr dozvedel o jej náhlej chorobe, pricestoval do
rakúskej metropoly, kde ho však čakala už len tá najsmutnejšia správa.
Pochovaná je v rodinnej hrobke v rodnej obci Ostrá Lúka.
Hovorí sa tiež, že Adela Ostrolúcka milovala Štúra až za hrob a vraj zomrela neutíchajúcou túžbou po milovanom mužovi. "Množstvo
tvrdení o ich bližšom vzťahu sa opiera o nepodložené hypotézy a sporné
interpretácie zachovaných dokumentov, ktoré treba rešpektovať ako súčasť
kultúry, kde mýtus plní určitú konštrukčnú úlohu, netreba im však
pripisovať status vecných poznatkov," pripomenul pre TASR Martin Braxatoris z Ústavu slovenskej literatúry SAV.